Novorodenecké oddelenie žilinskej nemocnice pomohlo pred 20 rokmi pri záchrane predčasne narodenej Natálky, ktorá prišla na svet v 27. týždni tehotenstva jej mamy Kataríny. Čerstvá vysokoškoláčka zavítala po rokoch do nemocnice navštíviť sestričky a lekárky, ktoré pri jej narodení asistovali.
„Natálka bola ťažko predčasne narodená, musela byť preto umiestnená v našom inkubátore na Jednotke intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti pre novorodencov. Po narodení merala len 34 centimetrov, vážila 880 gramov a bohužiaľ, prešla si všetkými problémami predčasne narodených detí. Hlavne išlo o nezrelosť pľúc a z toho vyplývajúce ťažkosti, musela tak byť na umelej pľúcnej ventilácii," spomína primárka novorodeneckého oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline Katarína Jackuliaková.
Po pôrode strávila Natálka s mamou v žilinskej nemocnici ešte tri mesiace a absolvovala mnoho vyšetrení. „Hospitalizovaná som bola v nemocnici už tri mesiace pred pôrodom, bolo to teda veľmi ťažké, hlavne po tej psychickej stránke, keďže sme tu strávili pol roka. No personál mi veľmi pomohol, starostlivosť bola ukážková a boli sme spokojní, za čo im patrí veľká vďaka. Keď nás púšťali domov, Natálka mala už 2600 gramov," porozprávala mama Katarína. Podľa jej slov je malá bojovníčka dnes už vysokoškoláčkou a od septembra začala študovať odbor laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve na Trnavskej univerzite v Trnave. „Od malička bola cieľavedomá, ide si za svojím a je zodpovedná. Zmaturovala na samé jednotky, takže dúfame, že sa jej bude dariť aj ďalej," doplnila Natálkina mama.
Ako uviedla primárka žilinského novorodeneckého oddelenia, predčasne narodené deti vyžadujú náročnú starostlivosť a citlivý prístup. „Keď držíte v rukách to malé telíčko, ktoré sa vám častokrát zmestí akurát do dlane, cítite obrovskú zodpovednosť. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme ich zachránili. Ročne sa u nás predčasne narodí približne 100 bábätiek, ktoré vyžadujú intenzívnu starostlivosť. Máme komplexné vybavenie, takže dokážeme v prvých mesiacoch deťom nasimulovať ešte potrebné prostredie maternice, zabezpečiť dýchanie a pomôcť im udržiavať si teplotu, čo sami nedokážu. Teší nás preto každá takáto návšteva, kedy sme chlapca či dievčatko videli naposledy ako novorodenca a zrazu sú z nich dospelí ľudia. To je najväčšia odmena našej práce," uzavrela K. Jackuliaková.